Niečo na úvod

Autor: Ján Hužvár | 8.4.2011 o 18:02 | (upravené 8.4.2011 o 22:54) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

Chcem, aby ste vedeli kto naozaj som. Chcem sa vam trosku predstavit. Nech viete kto som, čo som, aký som. A čím sa tu chcem prezentovať.

Som tu nový. To si určite každý všimne. Chcel by som sem zapadnút, lebo si myslim ze som človek ktorý sem partí. Neberte to ako prehnanú sebavedomst. Bolo niečo vo mne čo mi našepkalo aby som sa sem skúsil prihlásiť. A podarilo sa. :)

Narad prichádza otázka: Prečo ? Dôvod je jednoduchý. Rád pišem o čomkoľvek a dokážem sa vždy nakoniec rozpísať v konečnom dôsledku dá sa povedať do románu. Uvidíme nakoľko sa mi to bude dariť tu.

Som úplne bežný chalan s každennými starosťami aj radosťami. Niektorí si poviete. Čo taký mladý skoro 23 ročný chalan môže mať za starosti. Verte, či nie, mám. A nie je ich až tak málo. Totižto snažím sa starať o seba sám. Zarábať si na živobytie, platenie nájmu. Čiže bežné záležitosti občana Slovenskej Republiky. Samozrejme nie vždy to bolo všetko také jednoduché, keď sa vám stane, že nemáte čo do úst alebo nemáte strechu nad hlavou. Stalo sa mi aj to, že som jednoducho bol 2 mesiace na ulici, aj to sa stane keď nedostane človek svoju výplatu, ale nevzdal som sa a bojoval.

Boli chvíle keď už som nevedel ako ďalej, keď som už bol nad priepasťou, od ktorej ma delil len krok a takto dnes by som tu už nepísal. A to nie som človek, ktorý má bežne samovražedné sklony, ale niekedy vás dostane samotný život aj do takýchto úzkych, že neviete ako sa pohnúť inam.

Našťastie som mal vôlu bojovať aj bez "podporných" prostriedkov, aké dnes žial mnohí ľudia používajú, ako alkohol a drogy. Netvrdím, že som v živote nepil, ale keď si aj vypijem, tak príležitostne, ale nepotrebujem to vyslovene. Dokonca nie som ani na žiadne antidepresíva v živote nesiahol. Všetko som si odskákal vo svojom vnútri s vlastným rozumom. To je možno dôvod prečo som to ešte nevdzal úplne.

Ďalším dôvodom, prečo mám dôvod žiť je vedomie, že chcem, keď nato príde správny čas, si založiť rodinu a mojim deťom dať to čo chýbalo mne a to rodičovská láska biologických rodičov. Totižto sud sa so mnou pohral natoľko, že som skončil už ako dieťa v Detskom Domove a od 12 rokov som bol v nahradnej rodine. Nechcem svojich náhradných rodičov haniť ani niečo podobné, dali mi všetko čo som do života ako tak potreboval, ale láska biologických rodičov je niečo iné.

Vedzte, že toto je len moje predstavenie, témy o ktorých chcem na tomto blogu písať budú rôznorodé a verím že v mojom poadní pestré. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.


Už ste čítali?